Vážené dámy, vážení páni,
mene Galérie Živa vás vítam na vernisáži výstavy Stanislava Stankociho DEFRAGMENTÁCIE.
Keď som v druhej polovici 80-tych rokov (20. storočia) ako študentka so svojimi spolužiakmi vyhľadávala a navštevovala výstavy mladej progresívnej slovenskej maliarskej generácie, ani náhodou mi nenapadlo, že o 20 rokov neskôr budem mať príležitosť otvárať výstavu jedného z predstaviteľov tejto generácie: Stanislava Stankociho.
Dnes vám teda chcem predstaviť výber z jeho tvorby - časť kolekcie, ktorú autor vytvoril v uplynulých štyroch rokoch: ČIERNE SKRINKY - ZÁZNAMY - DEFRAGMENTÁCIE.
Od chvíle, keď som sa dozvedela, že mám otvárať túto výstavu, začala som zhromažďovať rôzne informácie o autorovi a téme. Prekladala, zakladala a odkladala som ich na médiá i do pamäte, až z toho po čase logicky vznikol chaos, ktorý sa napokon stal zdrojom tohto textu. Zatiahnutosť do témy a neľahkosť procesu triedenia ma priviedli k rozhodnutiu predložiť vám fragmentárne štádium prejavu a defragmentáciu nechať na vás...
DEFRAGMENTÁCIA
Pri zadaní samotného pojmu do vyhľadávača sa na mňa začalo valiť množstvo informácií- napríklad:
..."úplným základom je defragmentácia"...
..."defragmentácia urobí všetky potrebné kroky za vás automaticky"...
..."paralelná defragmentácia"...
..."vyvolanie obrazu"...
..."prekrížené súbory"...
..."nastavenia prostredia"...
..."trvalé udržanie"...
..."defragmentácia usporiada informácie na pevnom disku tak, aby k nim bolo možné pristupovať jednoduchšie"...
..."obrázok slúži len na ilustráciu"...
... to len "aby ste videli tie najrelevantnejšie výsledky hľadania".
Vo fragmentárnosti prejavu sa presúvam od poetiky počítačovej reči k biopoetike tvorby Stanislava Stankociho citátom z textu Dagmar Srnenskej: "...motívy, ktoré si volil boli výsledkom umelcovej senzuálnosti a intelektuálnej schopnosti premietať do štruktúry biomorfných tvarov ľudský rozmer, symbolizovať zvolenými výrazovými prostriedkami túžbu po ľudskom dotyku, ozrejmiť si medziľudské vzťahy v medziach zrodu a zániku, lásky a erotiky, citovosti a živočíšnosti, harmónie a napätia..."
- pokračujem citátom z textu Petra Markoviča: "...v schopnosti hyperbolizovať bohatú štruktúrovanosť biologických aktivít symbolickým spôsobom autor uvažuje o vlastných intelektuálnych podnetoch a emóciách. Agresia, napätie, harmónia, pokojné plynutie v priestore a čase, podobné meditácii..."
- vo fragmentárnej nadväznosti na predošlé texty si dovolím citovať samotného autora (kniha Ivan Jančár: Stanislav Stankoci 84:00): "...v mojich maliarskych dielach sa zaoberám vzťahom "mikro" a "makro" procesov v reálnom i nereálnom prostredí a čase. Sú to určité kvalitatívne transformácie plynutia či expanzie v éterickom prostredí, ktorá určuje túto demarkačnú hranicu. Tento stav vecí a prostredia často rozširujem a dopĺňam banálnou významovou alebo formálnou situáciou..." Koniec citátom.
Verím, že som vás dostatočne zahltila informáciami. Teraz môžete pristúpiť k defragmentácii: Môžete sa nechať vtiahnuť do obrazov, ktoré nás dnes obklopujú, preplávať ich žiarivými farbami i temnými labyrintami štruktúr, prejsť cez bod dočasného usporiadania do priestoru odľahčenia a beztiaže.
Vážené dámy, vážení páni, prajem vám príjemný a osviežujúci let dnešnou vernisážou - v symbolický deň očistných prvomájových ohňov. Prajem vám, aby sa výstava Stanislava Stankociho stala stimulantom i dezinficientom vašej duše.
Ďakujem.
Ľudmila Holíková, 1.5.2005
