Milí priatelia!
som rád, že sme v Žive.
som rád, že sme na žive.
som rád, že je na žive aj galéria živa,
vďaka ktorej sa tu dnes môžeme stretnúť a
pozrieť si výstavu inštalácií Patrika Križovenského a Mareka Kvetána.
Týchto dvoch mladých umelcov spája okrem štúdia v ateliéri slobodnej kreativity prof.Juraja Bartusza aj spoločný záujem o prírodu. O prírodu, ktorá stála niekde pri zrode umenia samotného, s ktorou určitým spôsobom súvisí každé umelecké dielo a s ktorou súvisíme vo svojej podstate aj my všetci. Možno to bola zvýšená senzibilita k prírodnému, podmienenosť bytia prírodným, časopriestorová kontinuita prírody, alebo jej skryté archetypálne posolstvá, čo podmienilo Patrikov a Marekov záujem o tvorbu v prírode.
Príroda sa pre nich stala podnetom, inšpiráciou. Počiatočnú fázu je možné charakterizovať ako vnímanie, vciťovanie sa. Následný tvorivý akt je komunikáciou, dotváraním, alebo pretváraním v intenciách prírodného.
Kým jedným z dôvodov odchodu amerických Land artových umelcov do krajiny bol nesúhlas so sterilnými priestormi galérií, pomerne skoro si uvedomili nemožnosť existencie mimo tohto kontextu. V galériách preto vytvárali inštalácie z prírodného materiálu, alebo - čo bolo častejšie vystavovali dokumentáciu svojich exteriérových prác.
Patrik a Marek dnes prezentujú inštalácie, ktoré vznikli špeciálne pre tento galerijný priestor, ale aj akcie, inštalácie a objekty, realizované v prírode. tie si budete môcť pozrieť v autorskej dokumentácii - Marekovom portfóliu a Patrikovej diaprojekcii.
Patrikova inštalácia nadväzuje na jeho skoršie práce, v ktorých sa zaoberal témou kruhu a ekologickými otázkami. Kruh býva považovaný za symbol jednoty, sústredenosti, času a dokonalosti. Patrik s ním pracuje, ako so symbolom seba, prírody, života a podľa jeho slov je zovšeobecnením fyzického a duševného bytia človeka v prírode. Jedna z najčistejších bola akcia, pri ktorej kameňmi vytváral na vodnej hladine kruhy. Inštalácia plastikových fliaš vo fontáne je síce materiálovo vzdialenejšia prírode, o to viac ale získava ekologický akcent.
V súvislosti s Marekovou inštaláciou ma zaujal problém uctievania stromov a viera, že strom je sídlom ducha, alebo boha. "Pre divocha je celý strom životný a rastliny a stromy netvoria výnimku z tohto pravidla. Domnieva sa, že majú dušu, ako on sám a podľa toho s nimi zachádza" hovorí George Frazer. Mnohé národy minulosti prosili strom pred vyťatím o odpustenie. Marek nájdené zahnívajúce stromy oživil svetlom a "ošetril" silikónom.
Keď som mal pred troma rokmi prvýkrát v rukách katalóg tvorby Andyho Goldswortyho, pozerala si ho aj jedna moja známa - výtvarníčka. Zaujala ma vtedy jej reakcia. Povedala, že Goldswortyho umelecké diela sú podobné kresbe, iba on pri tom nepoužíva ceruzku, ale prírodu, ktorá je omnoho krajšia, zaujímavejšia a jednoduchšia, ako v iných - klasickejších - médiách. Určite aspoň nie z hľadiska možnej originality. Za určitú výhodu tohto média ale možno považovať väčšiu komunikatívnosť - ako prírodné bytosti, sme zrejme naučení rozumieť jazyku prírody. Komunikatívnosť pre umelecké dielo nemusí byť iba pozitívom. Môže dôjsť k stavu, keď sa divák nad artefaktom dostatočne nezamyslí a uspokojí sa tak s jednoduchou - prvoplánovou interpretáciou. Je až neuveriteľné, ako málo času sme ochotní venovať vnímaniu umeleckého diela. A to aj my, ktorí sa výtvarným umením zaoberáme viac-menej profesionálne.
V poslednej dobe som viacerým priateľom ukazoval katalógy zaujímavých výstav. Všimol som si pritom, že čítaniu textu venujú niekedy viac času, ako prezretiu reprodukovaných umeleckých diel. Čítanie umeleckého diela je ale pre jeho pochopenie aspoň tak dôležité, ako napr. pre pochopenie knihy. Väčšinou sa nestáva, že by čitateľ konštatoval, že knihe nerozumie bez toho, aby ju aspoň otvoril. Ale viac ako často sa stretávame s reakciou nepochopenia a následného odmietania moderného a hlavne súčasného výtvarného umenia. V knihe, alebo pred televízorom sme ochotní sledovať jeden film 1 a pol hodinu. Spomínate si ale, kedy ste naposledy venovali dlhší čas jednému umeleckému dielu, alebo tvorbe jedného autora?
V každom prípade máme možnosť učiniť tak dnes, ale aj ďalších 14 dní v tejto galérii s inštaláciami Patrika Križovenského a Mareka Kvetána.

Juraj Čarný, 17.6.1997