Ľudmila Holíková

Posestrima je staré slovanské pomenovanie víly. Ale je ťažké priateliť sa s vílami... Sú také jemné a ľahúčko tancujú a unikajú všetkým pohľadom. Vedia sa schovať a potom sa znovu objaviť. Rady zostávajú nepozorované. Ale na rodné vzťahy s vílami ukazuje domnienka, že sa s vílami možno posestriť... Posestrimy obdarúvajú každého, kto im niečo dobré učiní, alebo ich pekne pozdraví... Niekedy zanechávajú za sebou stopy: odtlačok v tráve, o kúsok posunutú vetvičku /všimli ste si?/, zľahka pokrčený paplón alebo bielu košieľku, ktorá sa suší na šnúre... Všetky Ľudmiline obrazy, záblesky ktoré tu uvidíte, všetky cinknutia a zvuky v Martinovej hudbe sú pozdravy od našich spoločných posestrím...

Monika Mitášová, 19.11.1998

Vystavené fotografie vznikli v rokoch 1993 - 98 v Bratislave, v Devíne, vo Zvolene, Zvolenskej Slatine, Očovej, na Starých Horách a u Devíti křížů

Kolekcia nebola zámerne pripravovaná. Jedná sa skôr o voľnú kompozíciu obrazov s príbuznou atmosférou. Obrazov, ktoré neboli vedome komponované v priestore, ale v priemete do roviny políčka negatívneho filmu. Sú to fragmenty paralelných svetov rastlín a vecí okolo nás, v ktorých je život človeka latentne prítomný. Detaily na fotografiách, niekedy zväčšené až do reálnej a nadreálnej veľkosti, otvárajú nové roviny interpretácie skutočnosti a umožňujú ďalšie uhly pohľadov na krásno.

Ľudmila Holíková, 1998