Vážené dámy, vážení páni,
srdečne vás vítam v priestoroch Galérie Živa na vernisáži výstavy Ľudmily Holíkovej. Táto výstava potrvá od dnes do 14. februára 1998 a uzatvára prvý rok existencie Galérie Živa.
Avizovaná živá hudba dnešnej vernisáže je skupina Private music.

-hudba-

"peši
bolo mi súdené prejsť slnečnými systémami,
pokiaľ som našla prvé vlákno svojich červených šiat
sama seba už tuším,
kdesi vo vesmíre visí moje srdce
sršia z neho iskry k iným srdciam,
ktoré nepoznajú hraníc."
(Edith Södergran)

-hudba-

Rodičia ma splodili asi v tomto čase - pred jarou 1968. Narodila som sa v nedeľu, cez návštevné hodiny.
Do základnej školy som chodila prvých päť rokov vo Zvolenskej Slatine. Jedným z mojich najväčších zážitkov z tohto obdobia bol prvácky karneval, na ktorom vyhral náš spolužiak Tóno, ktorý v odeve z igelitu polepeného vatou stvárňoval ľadového medveďa.
Posledné tri ročníky základného vzdelania som strávila na 3. ZDŠ vo Zvolene. V tom čase som absolvovala, spolu s väčšinou našej triedy, kurz spoločenského tanca, z ktorého som si zapamätala akurát to, že si tancmajsterka počas hodín kurzu priväzovala svojho psa - boxera - pod umývadlo v jedálni.
V ôsmej triede som sa neprihlásila na umeleckú priemyslovku a vďaka matematickej olympiáde som sa bez problémov ocitla na zvolenskom gymnáziu. Z týchto čias mám niekoľko výrazných spomienok: jednou z nich je kondolenčná listina, ktorú naša trieda napísala a podpísala vtedy, keď stroskotal americký raketoplán "Challenger". Zásluhou poďakovania americkej ambasády bol náš triedny degradovaný zo svojej politickej funkcie. Ďalšou spomienkou je vyhlásenie našej nemčinárky, zočiac môj údiv pri zadávaní domácej úlohy: ..."Ľudmila vy pozeráte ako vyoraná myš", čo vyvolalo všeobecný smiech.
V štvrtom ročníku som sa neprihlásila na VŠVU.
Nasledovalo štúdium na Fakulte architektúry STU.
Začiatok štúdia je začiatkom môjho pobytu v Bratislave.
Bratislava. Mám rada toto mesto láskou, ktorá má široké spektrum: od nenávisti k šialenému bratislavskému vetru až po radosť z čarovného zlatého anjela v Modrom kostolíku. Samozrejme, nie sú to len poveternostné podmienky, prírodné danosti, architektúra a výtvarné detaily, kvôli ktorým mám k tomuto mestu vytvorený vzťah. Mesto totiž napĺňajú ľudia: spolužiaci, kolegovia, priatelia, priatelia priateľov, ktorí sa stávajú aj mojimi priateľmi.
brati - slava
je snáď toto mesto predurčené na to, aby sa tu oslavovalo bratstvo - priateľstvo? Prečo nie?

Vážení a milí priatelia a priateľky,
túto výstavu - dvanástu v priestoroch Galérie Živa, venujem vám, venujem ju ľuďom, ktorých som vo svojom živote stretla, venujem ju aj tým, ktorých už v tomto živote nestretnem.
Teším sa z toho, že ste dnes prišli, prajem vám príjemný večer.

Ľudmila Holíková, 3.2.1998

hudba k vernisáži:
Private Music - Martin Chrobák