FARANGO, to je výstava 60-tich portrétov dokumentujúcich rôzne tváre každodenného života v Keni, Iráne, Barme, Thajsku, Laose, Kambodži, Filipínach a Japonsku, tak ako ich zaznamenali cestovatelia a fotografi Honza Tilinger, Ondráš Cundr a Braňo Gál. Súbor fotografií FARANGO je zároveň výberom z troch tematicky podobných výstav "Irán bez Čádoru" (Honza Tilinger, Ondráš Cundr, Praha 2001), "Barmou v mnišském rouchu" (Honza Tilinger, Ondráš Cundr, Praha 2002) a "Ethno Portraits" (Braňo Gál, Praha 2003).
Jan Tilinger a Ondřej Cundr sú cestovatelia - fotografi. Prvý z nich má za sebou šestnásťmesačnú cestu okolo sveta, náročnú výpravu na motorkách Jawa do Afganistanu a niekoľkomesačný pracovný pobyt Nepále. Spoločne potom precestovali krajiny Juhozápadnej Ázie a dlhodobo pobývali v Indii. Keď práve nie sú na cestách, študujú na ČVUT. Jan Tilinger a Ondřej Cundr úspešne absolvovali už viac ako 30 fotografických výstav. Na ich fotografie môžete naraziť v časopisoch Koktejl, Kleopatra, Nový prostor, Think, Motoraj, Svět DVD, Gardenia a na inernetových stránkach www.interphoto.net/farango.
Braňo Gál zahájil svoju cestovateľskú odyseu v Spojených štátoch. Náhoda a okolnosti ho v rokoch 1991 až 1993 zaviali do Švajčiarska, Francúzska a Škandinávie. V tom období už všetok voľný čas venoval cestovaniu a fotografovaniu, ktoré ho uchvátilo. Nasledovalo štúdium na univerzite v Bratislave, niekoľko kratších výprav po Európe a Bblízkom východe - vrátil sa späť do Ameriky, kde dokončil školu.
S fotoaparátom sa túlal miestami, ktoré mu pred rokmi prirástli k srdcu - Kalifornia, Colorado a Havaj.
V súčasnosti sa kvôli pracovnému vyťaženiu venuje cestovaniu spravidla jeden mesiac do roka. Zoradené chronologicky - Singapur/Thajsko (1998), Thajsko/Malajzia (2000), Thajsko/Barma/Japonsko (2001), Keňa(2002), Thajsko/Filipíny (2003). Braňo cestuje prevažne "na vlastnú päsť", poznávanie nových miest a kultúr považuje za zaujímavú formu sebavzdelávania.
Prečo práve Farango? Farang (falang, farangi alebo barang) je často jedným z prvých slov, s ktorým prídu do kontaktu návštevníci Juhovýchodnej Ázie. Thajci a Laosania používajú slovo "farang" v súvislosti s belochmi alebo "belošskými vecami" (napr. západné jedlo: "ahan farang"). Pôvod tohto slova si v Thajsku vykladajú odvodením od francúzskeho "francais", ale existencia rôznych derivátov v takmer všetkých jazykoch regiónu takýto vzťah prinajmenšom spochybňuje.
Zaujímavejším a pravdepodobnejším vysvetlením je východná a južná púť tohto slovíčka zo samotnej Európy ešte v predkolumbovských dobách. V zjednodušenej rekonštrukcii to vyzerá asi takto: západniar sa v stredovekej gréčtine nazýval "frangos". Turci pomenovanie "ifrangi" zovšeobecnili na všetky národy používajúce latinu. Pre obyvateľov Sýrie už bola Európa natoľko vzdialená, že ju nazývali "Frang" (zem frankov). V rovnakej dobe sa v kresťanských kláštoroch po celom Blízkom východe rozšíril semitský výraz "frangiya", ktorý postupne prenikol až do modernej arabčiny ("firanja") a perzštiny ("ferangi" a "feringhi"). V egyptskom a iných severoafrických arabských dialektoch sa dodnes na označenie človeka zo západu používajú výrazy "farangi" a "afrangui".
Pokračujeme v ťažení na východ: veci pochádzajúce zo západu majú v tamilštine prívlastok "farengi, farangi" a v kmérštine "barang". Perzských obchodníkov v Thajsku 16. storočia nenazvali ináč ako "farangg". Aj v archaickej vietnamčine nájdeme výraz "pha-rang" s podobným významom. Nie inak je to v Indonézii. Ekvivalent tohto slova sa dostal až na Samou a Polynézske ostrovy ("palangi"). Aj keď označenie "farang" spravidla nemá vyložene hanlivý význam, mnohí Európania, ktorí dlhšie pobývajú v Juhovýchodnej Ázii, tento výraz nemajú radi. Keď ich domáci takto oslovia, spozornejú v očakávaní narážky či irónie.
