 |
||||||||||||
 |
 |
 |
||||||||||
 |
||||||||||||
 |
||||||||||||
|
Palo Macho Vážené dámy, vážení páni, v mene galérie Živa vás vítam na vernisáži výstavy Pala Macha: "Naše krídla".
"...
hľadal som to v knihách nenašiel hľadal som to v tichu nenašiel hľadal som to na cestách nenašiel našiel som na ulici krídlo mŕtveho vtáka alebo to bolo krídlo mŕtveho anjela už neviem;" ...to boli slová - citácia z textu básnika Pavla Zajíčka - slová, ktoré ku mne prišli, keď som sa dozvedela o názve dnešnej výstavy... ... medzi zemou a nebom... Keď sme včera výstavu inštalovali, mohla som sa dotýkať krehkých tiel malieb na skle a reliéfov. Musím povedať, že toľko krehkosti sme tu ešte nemali. Prvýkrát počas desiatich rokov organizovania výstav v Severozápadnej bašte Zvolenského zámku vám môžeme predstaviť kolekcie skla - toho ušľachtilého materiálu, ktorý je tvrdý, nesmierne citlivý a fascinujúci zároveň. Vo vstupnej miestnosti, po prvýkrát v rámci výstavných aktivít Pala Macha, autor predkladá svoju kompletnú kolekciu anjelských dotykov krídiel na priesvitných, polopriesvitných a nepriesvitných sklených tabuliach. V druhej miestnosti sú v nikách okien nainštalované figuratívne motívy, ktoré predchádzali "krídlam", tri portréty a reliéfne tabule z cyklu "planéty". ... a tak, obklopený sklom, máme dnes na výber: postaviť sa k oknám a pozerať na svet okolo... alebo sa môžme priblížiť k skleným obrazom Pala Macha a nazrieť do sveta okamihu... za mihnutím krídla... ... medzi nebom a zemou... a možno priamo v nás... ...tu moje slová končia a dovolím si opäť citovať - citovať slová básnika Saint-John Persa, ktoré ku mne prišli po nainštalovaní tejto výstavy:
"... Nevedomé si vlastných tieňov a zo smrti poznajúc iba to, čo sa v nej stravuje nesmrteľného
za vzdialeného hukotu mohutných vôd, prelietajú, opúšťajúc nás, a my už nie sme tí istí.
Sú priestorom, ktorým preletela jediná myšlienka. Vážené dámy, vážení páni,
Ľudmila Holíková, |
||||||||||||
| < úvod | ||||||||||||