Eva B. Linhartová

Záhrady spomienok.
Takto nazvala maliarka Eva B. Linhartová svoju výstavu - výber zo súčasnej tvorby. Výstava by sa však mohla volať aj Koniec leta - Záhrady - Farby a žalmy. Všetky tieto javy prírody, času, prostredia i ľudského sveta ducha a duše, sú prítomné v jej pasteloch, asamblážach i najnovších maľbách na dreve.

Eva B. Linhartová (1943) prišla po roku 1950 aj s rodinou z rodnej Prahy do Bratislavy, kde žije dodnes. V jej rodine žije najmä divadlo, hudba a literatúra. Tieto inšpirácie pretrvávajú. V Bratislave absolvovala na Škole umeleckého priemyslu štúdium keramiky. Potom vychovávala dvoch synov. Pracovala ako výtvarníčka v propagácii. Kreslila, ilustrovala poéziu i prózu. Stala sa členkou Zväzu slovenských výtvarných umelcov, dnes Slovenskej výtvarnej únie. Aktívne pracuje vo výboroch Spoločnosti voľných výtvarných umelcov a Českého spolku v Bratislave. Venuje sa kresbe a maľbe, pastelu i akvarelu, grafike a textilu (art-protis, arttex). V posledných rokoch tvorí rastlinné asambláže na ručnom papieri a maľby na dreve.

Hlavnou inšpiráciou jej poetických, komorných diel je príroda a krajina - jej podoby, farby a vône, jej podoby v plynutí času jarných a jesenných záhrad i času jesene a zimy. Diela Evy B. Linhartovej sú lyrické reflexie a obrazové básne (aj s dedičstvom českého poetizmu). Nie sú to však popisné ilustrácie prírody. Je to vyjadrenie - výraz "duše krajinárskeho motívu" i pocitových vzťahov a väzieb maliarky ku kráse krajiny. V pasteloch je to prelínanie a splývanie jemného peľu farieb kvetov i záhrad vo svetle dňa, podvečeru i noci, vo chvíľach spomienok i čakania, túžob a poznania.

Prírodný, kultúrny i duchovný fenomén záhrady a záhrad má pre Eva B. Linhartovú mnohé významy. Záhrada je pre ňu predovšetkým čarovným prostredím a interakciou flóry a ľudskej práce a citu. Je to spolužitie, v harmónii i kontrastoch živlov zeme, vody, vzduchu i ohňa (v duši záhrady, záhradníkov i umelkyne). Záhrada predstavuje tiež komplex zložený z mnohých detailov a fragmentov listov a lístkov stromov, kríkov, kvetov, tráv. Inšpiráciou sú záhrady a parky u nás (Sv.Anton, Betliar, Strážky Moravany) i v Európe - Toskánsko, Francúzsko. Priťahujú ju tiež meditatívne kláštorné záhrady, básnické "menší rúžové zahrádky" (V.Nezvala) či "zimohrádky" (I.Wernischa). Je to aj kúzlo biblickej rajskej záhrady, záhrad "stratených rajov" či antickej Arkádie - krajiny šťastia, po ktorých túžili romantici i symbolisti, maliari stredoveku aj 20. storočia, surrealisti i umelci poetizmu a lyrizmu.

Výstava vo Zvolene ponúka aj židovské inšpirácie. Po starších pasteloch (Možnosť poznania) prišli nové inšpirácie v spojení poézie, múdrosti a modlitby i meditácie. Texty sa premenili na obrazové vízie - zlaté jablká so striebornými ozdobami, let orla na nebeskej oblohe, púť lode morskou šíravou... Tóra, Žalmy, Príslovia. Kniha Žiare - Zohar z 13.storočia a texty filozofa Martina Bubera (Ja a Ty) zo storočia dvadsiateho. V tom všetkom kus histórie, pravdy a múdrosti vekov i ľudí. Diela Evy B. Linhartovej sú však zo súčasnosti. Vznikli po roku 2000. Sú teda z našej doby a vyzdvihujú krásu a múdrosť, dobro, večnosť, tvorbu Božiu i dielo človeka.

Bohumír Bachratý